UŽ SA FAŠIANG KRÁTI, UŽ SA NENAVRÁTI...

Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde, kto nemá kožúška, zima mu bude…Toto je jedna z najznámejších fašiangových pesničiek na Slovensku.

Fašiangy patria k zvykom spojeným s prelomom zimy a jari a sú najveselšími zvykmi počas roka. V širšom zmysle slova sa fašiangami nazývalo obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Po fašiangoch nasledoval prvý deň štyridsaťdňového pôstu – Popolcová (škaredá) streda. V minulosti platilo, že od Popolcovej stredy do Veľkej noci sa nekonali svadobné veselia ani zábavy či muziky.

V užšom zmysle slova sa fašiangami nazývali posledné tri dni pred Popolcovou stredou – fašiangová nedeľa, fašiangový pondelok a fašiangový utorok. Tieto tri dni sa nazývali na Slovensku aj posledný fašiang alebo bursa. Tieto dni sa oslavovali spevom, tancom a dobrým jedlom.

Mládenci – fašiangovníci - poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka či koláče.

Fašiang sa končil pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu, kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných.

Podobný scenár malo aj vystúpenie detí z Folklórneho súboru Konôpka v utorok 9. februára 2016, teda presne deň pred tohtoročnou Popolcovou stredou. V telocvični sa tancovalo, prišli aj masky, deti strašila „chriapa“,  ozýval sa spev, smiech, ale aj „plač“ nad „umierajúcou basou“.

Veselý fašiangový program zopakovali ešte raz v tento deň aj pre deti zo SZŚ Dotyk, a tak dvakrát za jeden deň zožali potlesk, ba až ovácie od spokojného publika. FOTOGALÉRIA